Kral

Slovianskie slovo "Kral" pochadzi od imena Karola Wielikogo (lat. Carolus Magnus), krala Frankov, ktori žil v rokach 747 do 814 a vladal od roku 768 do svojej smrťi. Od koncepciji monarchy pochadzi idea deržavy, obveznej organizaciji ktora zaščiti svoich graždanov protiv različne nebezpeči, ale za to bere penize jako "daninu za zaščitu".

Prva slovianska deržava javi se jako "Deržava Samona" opisana v Kronike Fredegara (cze/slk. Sámova říše, pol. Państwo Samona, rus. Государство Само, ukr. Держава Само). Utvorila se ona v 623 roku na teritoriji centralnoj Eŭropy po bunte Slovianov protiv Avarskomu Chanatu. Mnogo učencov tvrdi, že ova deržava byla predhodnikom Deržavy Velikomoravskej. Na žal, deržava Samona trvala toliko prez jego život i končila se posle jego smrťi v roku ok. 658–661. Isnuje takže hipoteza, že Deržava Velikomoravska, utvorena na reke Morava v roku 820, prodolžala tradicije deržavy Samona. Jestvovala takže paralelna deržava Kijevska Ruś (cze/slk. Kyjevská Rus, pol. Ruś Kijowska, rus. Киевская Русь, ukr. Київська Русь) utvorena v roku 862.

Podle definiciji, pravdivym kraľom može byť tolko osoba, ktora derži koronu od rimskogo Papy, bo vlada jest "dana od Boga". Tak prvym pravdivym slovianskom kraľom byl polski Bolesław Chrobry koronovany v roku 1025, a drugom czesky Vratislav II, koronovany v roku 1085.

V polskom jazyke deržava zove se "Państwo", ten termin pochadzi od "Panov" (ang. "Lord"), ktori byli vlastnikami zemji, sel, lesov, jezer itd. Dnes nema už "Panov" ale deržavy zostaly. Každa iz nich insnuje, bo dale bere penize od svoich graždanov i daje zaščitu, ale ova zaščita jest časom iluzorična. Na priklad vizit u lekara jest bezplatny ale treba čekať tak dolgo, že často človiek rańej umre než uvidi tego lekara. Dla deržav ne bude daže to take nekorisne, bo ne treba bude platiť im pensiji.

Vlada kraľa byla ograničana v naslednjich letach.

Privilegij košicky (1374)

Privilegij dany šlachticom 17 septembra 1374 goda prez kraľa Ludvika Maďarskogo:

• Nižšy dank dla šlachticov, 2 groši od lana vmieste 12 groši od lana.
• Kraľ ne mogl nakladať na šlachticov novych dankov bez ich solgasa.
• Šlachticy ne byli dolžni opravovať zamkov i krepostov na svoj košt.
• Cuzincy ne mogli služiť na deržavnych uradach.
• Šlachticy ne byli dolžni platiť za putovanie kraľa po deržave.
• Kraľ byl dolžen pokrivať košt vykuplenia šlachtica iz plennosti v čase zahraničnych vyprav.
• Bezplatna služba vojenna šlachticov byla dolžna tolko v granicach kraľestva.

Privilegij červinsky (1422)

Nadany 23 juli 1422 goda prez kraľa Władysława II Jagiełło za učastvovanie v vojne z teutonskim ordenom:

• Nedotykalnost šlachticov bez rozdudka suda.
• Kraľ ne mogl biť monet bez solglasa kraľevskogo saveta.
• Sudy mogli sudiť tolko podle zakonov pisanych.
• Nikto ne mogl byť sudio i uradnikom istočasno.

Privilegij piotrkowsky (1496)

Nadany 1 juni 1496 goda prez kraľa Jana I Olbrachta za za učastvovanie v vyprave na Moldavije:

• Zabraneno bylo posedanie uradov prez měščanstvo.
• Měščanstvo ne moglo imať neruchomosti poza gradami.
• Šlachticy ne musieli platiť cariny.
• Ne dozvoleno bylo seľaninom oditi svobodno iz ich sel, iz jednogo sela mogl oditi tolko jeden seľanin v rok.
• Vojevoda mogl rešať ceny produktov remeslnikov.

Privilegij mielnicky (1501)

Privilegij mielnicky možna skazať stvoril novy system političny. Nadany 25 oktobra 1501 goda prez kraľa Aleksandra Jagiellończyka:

• Utvoreno senat vmieste kraľevskogo saveta i dano mu vladu nad najbolje važnymi rešeniami.
• Kraľ stal se predsedo senatu i dolžen byl vykonavať rešenia senata.
• Kraľ ne mogl svobodno nominovať členov senatu tak kak nominoval do kraľevskogo saveta.
• Senatorovi byli vybirani tolko kedy byla vakancija i byli promovani iz nižšej hierachiji.
• Starostovi prešli od vlady kraľa pod vladu senatu.

I posledni privilegij, nadany v gode 1505, zvany "Nihil Novi", zabranival kraľovi tvorenia žadnych novych zakonov bez solglasa Sejma (parlamenta) i Senata. Kraľ mogl vladať tolko svojimi (kraľevskimi) zemjami i seľanami v tych zemjach a takže kraľevskimi gradami i ich graždaninami.

I v ten sposob krok za krokom kraľ stratil vladu.

Post Scriptum: Na foto jest tak zvana korona Bolesława Chrobrego, ukradena iz Krakova prez pruskich vojakov v roku 1795. V roku 1811 Fryderyk Wilhelm III Hohenzollern iz zlata korony zrobil monety a dragokamy prodal. V roku 2010 utvorena byla replika korony (vidima na foto).