Pred 2200 rokami, jeden človiek izměril Zemju, s pomocou kijov, tieńov i svojogo uma.
V tretim vieku BC, Eratosthenes (gr. Ἐρατοσθένης) - učenec iz starodavnej Aleksandriji, počul od graždanov Grecji niečto kuriozne. Podčas soncestaja v leto, vertikalny kij v mieste Syen (nyni Asuan) ne daval žadnogo tieńa a v tom samom čase identičny kij v mieste Aleksandrija daval.
Večšina ľudi ignorovala ten fenomen. Ale Eratosthenes uvidiel v tom trop. Mysliel tak, jesli Ziemja byla by ploska, oba tieńy poviny byť identične. Ale ne byly. To označalo že Zemja jest kriva.
V deń kgda ne bylo tieńa v Syene, Eratosthenes izměril kųt tieńa v Aleksandriji - bylo to 7.2 gradusa i odnočasno 1/50 drob krųga. Od pųtnikov karavan znal takže, že dalenosť medzi miestami javila se okolo 800 km. Iz tych dvoch čisl izčisljil 800 km x 50 = 40 000 km.
To byl obvod Zemji - omal identičny ako my zname dnes (40 075 km). Bez satelitov, bez teleskopov, bez komputerov. Toľko geometria, svetlo sonca, i pytanie "čemu".
Post Scriptum: Eratosthenes byl vobšče interesnym učencom. Dnes každy informatik zna algoritm zvany "Sito Erastotenesa", uči se go v školach. Aby najti proste čislo (proste čislo děli se toľko prez sebe i prez jedin) treba prevjeriť, že kandidat ne děli se prez vse menše od sebe čisla. Vo vremenach kgda ne bylo komputerov, byla to velmi težka rabota, osobeno dla velikich čisl. Eratosthenes predložil sposob iskania prostych čisl takoj metodou: iz zbiru pregledanych čisl možna odstraniť čisla množene razy ine proste čisla - prez dva (4,6,8 ...), prez tri (6,9,12 ...), prez pæť (10,15,20 ...), prez sedem (14,21,28 ...), prez jedenasť (22,33,44 ...) etc. bo to je očevidne, že one ne mogu byť proste - tomu že možna utvoriť je prez množenie inych čisl.